Najčastejšie  nevhodné  návyky a postupy

1. Ak bábätko ešte len leží...

Pohybový vývoj a komfort  najčastejšie narušuje dlhotrvajúca  fixácia v jednej, niekedy  neprirodzenej  polohe, bez možnosti sa povystierať a ponaťahovať.
- Vyhýbame sa dlhému polohovaniu dieťatka v malých kočíkoch a dlhotrvajúcej fixácii v nevhodných popruhoch.
- Bábätko neberieme na ruky sústavne v tej istej polohe, s tým istým vybočením chrbátika, šikmým sklonom panvy a rovnako pootočenou hlavičkou.
- Pri postieľke sa dieťatku prihovárame z oboch strán, z oboch strán mu umožníme prísun svetelných a zvukových podnetov, hračky podávame z oboch strán, dbáme, aby hlavička bola v ľahu polohovaná z oboch  strán.       

2. Ak bábätko začína sedieť...

Žiadnu vývojovú fázu u zdravého dieťaťa neurýchľujeme!       
- Dieťatko  predčasne neposádzame, nepodopierame nasilu, všímame si, či pri dlhšie sa opakujúcom sedení opakovane nenachyľuje do jednej strany, aby sme mu nevypestovali skoliotické držanie, resp. skoliózu.
- Dieťaťu neumožňujeme dlhšie trvajúcu „chôdzu„ v chodačkách, kde sa opakovane odráža jednou, alebo oboma  nohami , čo podporuje ( valgózne) vybočenie piat  do „X„.

3. Dieťatko už chodí a naďalej rastie...

Veľmi dôležité je zachovať dostatok odpočinku i prirodzeného pohybu. K správnemu spánku prispieva i vhodný matrac. Podložka nemá byť príliš mäkká, aby sa v nej dieťa nezanáralo a nedeformovalo si chrbticu, ale ani veľmi tuhá , čo vedie k prílišnému tlaku podložky na jemnú pokožku a nedostatočnému prekrveniu mäkkých štruktúr. Dieťa sa má zľahka zanoriť do elastického povrchu matraca, ale ihneď pocítiť dostatočnú pevnosť podkladu. Dostatočná opora podložky umožní ľahšie otáčanie, resp. pohyby v postieľke a priaznivo vplýva na ďalšie „preskúmanie„ a rozvíjanie svojich pohybových možností.

V tomto veku má dieťa prirodzené postavenie predkolení a kolienok mierne do „O“ (varózne postavenie kolien resp. predkolení ). Až cca vo veku 3 rokov sa kolienka vyosujú do mierneho tvaru  „X„. Samozrejme , že na  tvare tela, teda aj dolných končatín  sa podieľajú aj ničím neovplyvniteľné genetické faktory.

Plosky nôh dieťatka ešte nemajú formovanú pozdĺžnu klenbu, ktorá je síce u zdravej nohy vytvorená, ale cca do 3 – 4 rokov je chránená pred preťažením tukovým vankúšikom.
Veľkú chybu robia rodičia, ktorí dlhodobo vodia dieťa stále za tú istú ruku, čo vedie k návyku dvíhať stále to isté rameno s trvalým následkom. Aj keď rodičia pri vychádzkach striedajú strany, za ktoré dieťa vedú, nie je dobré dieťa chôdzou preťažovať.

Dieťatku treba umožniť , aby si do istej miery samo regulovalo svoje pohybové aktivity, v zmysle  umožnenia chôdze, posedenia si, lezenia, hojdania sa a podobných hravých aktivít. Pri vychádzkach i hrách dbáme na správnu obuv / viď ďalšia kapitola /, ale i dostatočne priestranné ponožky primeranej veľkosti i šírky v oblasti prstov.
Dieťa nikdy nedvíhame , resp. nevyťahujeme za ruky vystreté v lakťoch, aby sme mu nespôsobili tzv. bolestivú pronáciu  ( skĺznutie nevyzretého väzu z hlavičky vretennej kosti), čo síce odborný lekár jednoduchým manévrom napraví , ale tento čas možno stráviť aj príjemnejšie.

4. Už máme  škôlkára... 

Dieťa je už schopné sústredenejšie pracovať, čiže z hľadiska pohybového aparátu dlhšie zotrvať v určitej polohe. Najmä ak máme v rodine genetickú dispozíciu osového vychýlenia kolien do „X „, dbáme, aby sa dieťa nehralo resp. nesedelo v kľaku s chodidlami široko od seba. Rodičia s genetickou dispozíciou kolien do „ O „, by nemali nepodporovať sedenie svojho potomka v tureckom sede, alebo sedoch obkročmo.
Nakoľko kostra v tomto veku ešte nie je zrelá, v tomto veku vznikajú základy  pre správne, ale aj chybné držanie tela.
V tomto veku mnohí rodičia začínajú uvažovať o najvhodnejšom športe pre svojho potomka.
Odporučenie vhodnej športovej aktivity je vecou veľmi individuálnou, závisí od pohybových predpokladov dieťaťa. Napriek tomu nemožno odporučiť nadmerné jednostranné preťažovanie kostryu – tenis, stolný tenis, bez vhodne vedenej kompenzačnej aktivity. Pre dieťa v tomto veku nie sú vhodné ani silové športy, či príliš intenzívne gymnastické cvičenia s vyťahovaním kĺbových puzdier.