Alergia

MUDr. Dana Nováková, Imunoalergológ

Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému na látky vonkajšieho prostredia, najčastejšie bielkovinového charakteru. Látky, ktoré sú schopné u citlivých ľudí vyvolať alergickú reakciu sa nazývajú alergény (roztoče, pele, plesne, srsť zvierat, potraviny). Alergická reakcia má najrôznejšie prejavy.  Objavuje sa náhle, na rôznych miestach tela, v rôznych podobách a s rôznou intenzitou.

Alergia je progresívne ochorenie a pokiaľ nie je včas a správne liečené, môže sa zhoršovať a komplikovať.  Nepoznaná a neliečená alergia môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Alergia sa sama od seba nevylieči, ani neprejde. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku, nie je doménou detského veku, aj dospelí a starší ľudia sa môžu stať „náhle“ alergickí.

Alergia môže byť sezónna (obdobie pelenia stromov, tráv, obilnín, bylín) alebo celoročná (roztoče, plesne, srsť zvierat, potraviny, chemikálie). Opakovaný alebo kontinuálny kontakt organizmu s alergénom vedie k rozvoju tzv. alergického zápalu na postihnutých tkanivách. Pre alergický zápal je typické, že prebieha aj vtedy, keď to človek necíti. Tento stav sa nazýva minimálny perzistujúci zápal, ktorý vyvoláva stav zvýšenej vnímavosti na alergény, kedy aj malý podnet stačí k tomu, aby sa stav neočakávane zhoršil.

Faktory vzniku alergie

50-80%  rizika vzniku alergie tvorí dedičnosť. Nededí sa však konkrétna alergia, ale predispozícia alergicky reagovať.  Tejto vrodenej náklonnosti k riziku vzniku alergie hovoríme atopia.  

V SR je viac ako polovica ľudí, ktorí v sebe nosia gény pre alergiu, pričom až u tretiny ľudí sa v priebehu života alergické ochorenie aj prejaví. V SR žije viac ako milión ľudí s peľovou nádchou, cca 250 000 ľudí s astmou a cca 500 000 ľudí s alergickou kožou.

U dieťaťa, ktorého jeden rodič trpí alergiou, je riziko vzniku alergického ochorenia 30-50%, pričom u alergickej matky je riziko prenosu vyššie ako u otca. Ak sú alergickí obaja rodičia zvyšuje sa riziko vzniku alergického ochorenia u dieťaťa na 70-90%. Môže sa dokonca stať, že dedičný základ preskočí jednu generáciu a zdedí sa zo starých rodičov na vnúčatá. Ak rodičia nie sú alergickí, tak riziko vzniku alergického ochorenia u dieťaťa je 15%.

20- 50% rizika vzniku alergie tvorí vplyv vonkajšieho prostredia. Alergické ochorenia sa prejavujú častejšie u ľudí, ktorí žijú v mestách, chovajú domáce zvieratá, fajčia, trpia chronickým ochorením, stresom, majú sedavé zamestnanie, nešportujú, majú nezdravé stravovacie návyky a žijú v klimatizovaných priestoroch s vysokým hygienickým štandardom.

Pri netolerancii niektorých druhov potravín je potrebné vždy myslieť aj na „skríženú“ peľovo-potravinovú alergiu. Alergici na peľ brezy môžu alergicky reagovať na jablká, broskyne, hrušky, orechy, kivi, surový hrášok, zemiaky, karotku. Alergici na peľ tráv môžu alergicky reagovať na paradajky, sóju, šošovicu, arašidy, melóny, kvetový med. Alergici na peľ bylín (burín) môžu alergicky reagovať na koreňovú zeleninu (zeler, petržlen, karotka), koreniny, mango. Alergici na latex môžu alergicky reagovať na banán, kivi, avokádo, gaštany, melóny, špenát, paradajky.  Alergici na roztoče môžu alergicky reagovať na kôrovce (slimáky, kraby, krevety, raky, ustrice).

Príčiny alergie

Dnes je známych okolo 20 000 látok spôsobujúcich alergiu, ale až 90% všetkých alergických ochorení spôsobujú pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, blanokrídly hmyz a potraviny.

Zo vzdušných (respiračných) alergénov sú najčastejším vyvolávateľom alergických ochorení peľ stromov, tráv, obilnín, bylín (burín), kvetín.  Peľovú sezónu možno v našich podmienkach rozdeliť na tri hlavné obdobia: skoré jarné obdobie s peľom stromov (február –apríl), neskorá jar a leto s peľom tráv a obilnín (apríl-júl), leto a skorá jeseň s peľom bylín, kvetín (júl-október). Zo stromov je najsilnejším alergénom peľ jelše, liesky, brezy, hrabu, buku, dubu, jaseňa. Z tráv a obilnín je najsilnejším alergénom peľ mätonohu, timotejky, kostravy, lipnice, reznačky, raže. Z bylín je najsilnejším alergénom peľ paliny, ambrózie, púpavy, mrlíka, žihľavy, múrovníka. Najpočetnejšiu skupinu ľudí s peľovou nádchou tvoria alergici na peľ tráv.

Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom) žijúce najčastejšie v domácom prachu a v lôžkovinách. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách. Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy. Jeden gram prachu z postele môže obsahovať  2000 až 15000 roztočov. Látky, ktoré alergiu vyvolávajú sú obsiahnuté vo výkaloch roztočov. Roztoče spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení, hlavne upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, slzenie, svrbenie kože a suchý kašeľ. V nadmorskej výške nad 1200 m.n.m. sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.

Alergia na plesne je alergiou na spóry vláknitých húb, ktoré sa vzduchom šíria podobne ako peľ, sú voľným okom neviditeľné a najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí. Riziko plesní predstavujú najmä staré byty a chalupy.

„Domáci miláčikovia“ sú významným zdrojom agresívnych alergénov. Hlavné zvieracie alergény sú priamo v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, šupinách, perí, krvnom sére. Najsilnejšie alergény má kocúr.  Silné alergické reakcie vyvolávajú aj mačky, kone, psy a malé hlodavce ( morča, škrečok ). Alergia na vtáky je väčšinou nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú.

Samostatnú skupinu alergických ochorení tvorí alergia na poštípanie blanokrídlym hmyzom (včela, osa, čmeliak, sršeň).  Prirodzenou reakciou na poštípanie hmyzom je vytvorenie malého svrbivého a bolestivého pupienka so začervenaním kože, ktoré zmiznú behom niekoľkých hodín. Pri objavení sa veľkého bolestivého červeného pupeňa s opuchom, ktorý pretrváva niekoľko dní, sa jedná o lokálnu alergickú reakciu. Ak sa objaví svrbivá vyrážka, opuch kože a slizníc, vracanie, hnačka, vodnatý výtok z nosa, dýchavica, kolapsový stav či porucha vedomia, tak sa jedná o celkovú alergickú reakciu, ktorá je vždy závažná, prejaví sa do 15minút  po bodnutí hmyzom a môže byť rôznej intenzity. Závažnosť stavu sa spája s rizikom opakovanej a veľmi vážnej, život ohrozujúcej alergickej reakcie (anafylaxie) v prípade ďalšieho bodnutia hmyzom. Preto musí byť každý pacient s celkovou alergickou reakciou na bodnutie hmyzom vybavený od skorej jari do neskorej jesene tzv. balíčkom prvej pomoci, ktorý musí stále všade nosiť so sebou, aby sa pri bodnutí hmyzom mohol ihneď ošetriť a vyhnúť sa tak riziku život ohrozujúcej alergickej reakcie.

Alergických reakcií na potraviny a potravinárske výrobky stále pribúda nielen v detskom veku, ale aj u dospelých, preto sa potravinová alergia stáva celosvetovým problémom. Potraviny môžu vyvolať klasickú alergickú reakciu, ktorá sa prejaví nielen bolesťou brucha, vracaním, hnačkou, nadúvaním, zápchou, pálením žáhy, ale aj svrbivými vyrážkami, ekzémami, opuchmi kože, vodnatým výtokom z nosa, kýchaním, hlienením, mapovito povlečeným jazykom, zápachom z úst či dýchavicou. Veľa potravín však vyvoláva tzv.nepravú alergickú reakciu (pseudoalergiu). Ide o potraviny s vysokým obsahom histamínu. Histamín je látka, ktorá sa pri alergickej reakcii uvoľňuje z tkanív a vyvoláva akútne alergické prejavy. Typickými potravinami s vysokým obsahom histamínu, ktoré môžu vyvolať pseudoalergickú reakciu sú jahody, maliny, tuniak, makrela, zrejúce syry, surová šunka, kyslá kapusta, kyslé uhorky, špenát, víno, pivo, avokádo. Reakcie na potraviny môžu však vyvolať aj prídavné látky v potravinách, hlavne stabilizátory, konzervačné látky, farbivá, príchute. Tieto látky sú na potravinárskych výrobkoch označované pod písmenom E. Najčastejšími potravinami v detskom veku, ktoré vyvolávajú alergickú reakciu sú kravské mlieko, vajce, ryby, orechy, citrusové plody, zeler, šošovica, sója, čokoláda. V dospelosti prevažujú alergické reakcie na rôzne druhy ovocia, zeleniny, strukoviny, sezam, sója, mak,  kôrovce (krevety, ustrice) a semienka (sezamové, ľanové, slnečnicové). 

Podobne ako pri potravinách, tak aj pri reakciách na lieky je niekedy ťažké odlíšiť, kedy organizmus reaguje klasickou alergickou reakciou na liečivo a kedy pseudoalergickou reakciou na prídavné látky v liečivách (farbivá, príchute, stabilizátory). Častejšie sú reakcie neimunologickej povahy, teda pseudoalergie. Najčastejšími liekmi vyvolávajúcimi alergické reakcie sú antibiotiká (penicilíny) a lieky proti bolesti (acylpyrín, brufen). Menej často vyvolávajú alergickú reakciu kontrastné látky používané pre rôznych vyšetrovacích metódach v nemocniciach a očkovacie vakcíny.

V dnešnej dobe prudko stúpa počet alergických reakcií aj na latexovú gumu (používaním gumených latexových rukavíc), alergických reakcií na chlad a alergických reakcií na rôzne chemické prostriedky, ktoré sú bežne používané v domácnostiach (čistiace prostriedky, riedidlá, farby, laky, nátery).                             

Diagnóza alergie

Všetky podozrivé alergické príznaky musia byť vždy vyšetrené v odbornej imunoalergologickej ambulancii. Pri určovaní príčiny alergie je potrebné poznať a povedať lekárovi všetky rodinné údaje so zameraním na výskyt alergie, opísať príznaky a okolnosti, za ktorých alergické príznaky vznikajú ( kedy a kde ), opísať spôsob života (fajčenie, chov domácich zvierat, zamestnanie, šport, strava, životné prostredie bytové či domové, celkový zdravotný stav – chronické ochorenia a užívanie liekov). Nasleduje fyzikálne vyšetrenie odborným lekárom s popisom celkových aj lokálnych alergických prejavov, laboratórne vyšetrenia (odber krvi) a kožné vyšetrenie (kožný vpichový test na oboch predlaktiach). Menej často sa využíva náplasťový kožný test na chrbát, či provokačné testy (liekové, záťažové, potravinové, chladové). Výber metódy, ktorou sa určí príčina alergie je plne v rukách odborného lekára.

Cieľom imunoalergologického vyšetrenia je nájsť príčinný alergén, ktorý u pacienta vyvoláva alergickú reakciu a určiť spôsob liečby. Cieľom liečby je utlmiť obťažujúce príznaky a znížiť schopnosť organizmu alergicky reagovať. Liečba musí byť kontinuálna, pravidelná a väčšinou viacročná, nezriedka u dospelých pacientov aj celoživotná. Popri farmakologickej liečbe, ktorú určí odborný lekár je potrebné dodržiavať aj protialergické opatrenia.

Liečba alergie

Liečba musí byť „šitá“ pre každého alergika „na mieru“, preto o výbere vhodnej liečby vždy rozhoduje odborný lekár. Samoliečiteľstvo alergického ochorenia skôr či neskôr vedie k zhoršeniu ochorenia.

Po stanovení diagnózy a určení príčiny alergie odborný lekár odporučí najvhodnejšiu farmakologickú liečbu. Lieky používané na liečbu alergických ochorení sa delia do niekoľkých základných skupín. Úľavové lieky, ktoré slúžia na potlačenie príznakov (celkové a lokálne antihistaminiká, ktoré blokujú vyplavovanie a účinok histamínu či beta2-mimetiká, ktoré uvoľňujú priedušky pri astme). Preventívne lieky s výrazným protizápalovým účinkom, ktoré sú dôležité z dlhodobého hľadiska na potláčanie a liečbu alergického zápalu.  Nie sú určené na odstránenie akútnych ťažkostí, ale pôsobia preventívne a liečia alergický zápal. Dôraz sa kladie najmä na ich pravidelné a kontinuálne podávanie (treťogeneračné antihistaminiká, antileukotriény, lokálne kortikosteroidy).

Jedinou príčinnou liečbou alergie v dnešnej dobe je tzv. špecifická alergénová imunoterapia (desenzibilizácia). Túto liečbu predpisuje len alergológ. Liečba spočíva v pravidelnom podávaní vzostupných dávok alergénu v krátkych časových intervaloch (iniciálna časť liečby) a v pokračujúcom podávaní najvyššej tolerovanej dávky alergénu v dlhších časových intervaloch počas 3-5rokov (udržiavacia časť liečby).  Desenzibilizácia funguje na princípe postupného privykania organizmu na príčinný alergén pomocou jeho opakovaného podávania v postupne sa zvyšujúcej koncentrácií. Počas liečby sa príznaky postupne zmierňujú až celkom vymiznú a zredukuje sa aj nutnosť užívať tlmiace protialergické lieky.  Táto liečba je dostupná v 2 formách, buď vo forme injekcii, ktoré sa aplikujú podkožne alebo vo forme kvapiek, ktoré sa aplikujú pod jazyk ráno pred jedlom. Obidve formy sú rovnako účinné. Desenzibilizácia je najúčinnejšia vtedy, ak sa s ňou začne včas (indikovaná už od 5 roku života), a pravidelne, dlhodobo (aspoň 3-5 rokov) sa aplikuje.  Umožňuje predísť vzniku polyvalentnej alergii (precitlivenosti na viacero druhov alergénov), predísť prechodu alergickej peľovej nádchy do astmy, znížiť spotrebu protialergických liekov, úplne potlačiť príznaky alergie a predísť rozvoju skrížených peľovopotravinových alergií.

Jedinou účinnou liečbou potravinovej alergie je úplné a dlhodobé vylúčenie alergickej potraviny z jedálnička pacienta.

V liečbe alergického ochorenia má nezastupiteľné miesto aj aktívny prístup pacienta v dodržiavaní protialergických opatrení. Základom protialergických opatrení je vylúčiť alebo aspoň obmedziť kontakt s príčinným alergénom.

Pri alergii na pele stromov, tráv, bylín a burín sa neodporúča robiť prechádzky v suchom a slnečnom počasí na nepokosených lúkach a poliach. Ideálne sú prechádzky po daždi a po pokosených a udržiavaných plochách.  Neodporúča sa peľovým alergikom kosiť trávu, jazdiť v aute s otvorenými oknami či spať pri otvorených oknách. Odporúča sa nosiť prikrývku hlavy (klobúk, šiltovka) a okuliare, pravidelne absolvovať pobyt pri mori a vysokohorskom prostredí najlepšie v období hlavnej peľovej sezóny, prezliecť sa a osprchovať (vrátane vlasov) po príchode z prírody. 

Pri alergii na roztoče je možné sa brániť úpravou lôžka s protialergickou bielizňou a matracom, utierať prach navlhko, pravidelne vetrať, v zime neprekurovať a obmedziť plochy, kde sa zachytáva prach s roztočmi (odstrániť koberce, závesy, záclony, čalúnený nábytok, plyšové hračky, kožušiny).

Pri alergii na plesne je možné sa brániť pravidelným a častým vetraním miestností, kde sa pracuje s vodou (kúpeľňa, kuchyňa, práčovňa, pivnica), používať protiplesňové čistiace prostriedky, pravidelne vynášať odpadky, nedávať na steny tapety, pravidelne vymieňať pôdu v kvetináčoch, pravidelne čistiť klimatizačné zariadenia, obmedziť v jedálničku potraviny, kde je riziko výskytu plesní vysoký (plesnivé syry, pivo, víno, sušené ovocie, huby, sójová omáčka). Obmedziť pobyt v krytých bazénoch, starých chatách a chalupách.

Pri alergii na zvieratá je jedinou ochranou odstrániť zviera z domácnosti.

Pri alergii na bodnutie hmyzom sa neodporúča chodiť naboso v tráve, nenosiť príliš farebné a pestré oblečenie v prírode, nepoužívať silné voňavky a kozmetiku, nejesť a nepiť hlavne sladké nápoje a ovocie. Samozrejmosťou by malo byť nosenie pohotovostného balíčka prvej pomoci.

Súčasťou liečebného režimu by mala byť aj fyzioterapia (dychové cvičenia, nácvik uvoľňovacích polôh), odporúča sa turistika, pravidelné športovanie (bicyklovanie, lyžovanie, plávanie, korčuľovanie, ľadový hokej), klimatoterapia (pravidelné pobyty pri mori a vo vysokohorskom prostredí), otužovanie. Vyhýbať sa stresu, vírusovým chorobám a nefajčiť.