Plesne
Plesne sú vláknité huby, ktoré produkujú spóry – drobné, veľmi ľahké, voľným okom neviditeľné rozmnožovacie čiastočky, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a kontaminujú ďalšie predmety a priestory. Plesne sú viditeľné ako rôznofarebné nárasty – biele, žlté, zelené, krémové, modré, čierne alebo šedé. Sú nenáročné na živiny, k rozmnožovaniu im stačí drevo, podlahová krytina, omietka, murivo, sklo či dlaždice znečistené organickými zvyškami. Rastú v teplom, vlhkom a kyslom prostredí. K životu potrebujú kyslík, ale nie svetlo. Rozoznávame vonkajšie, prírodné plesne a bytové, umelé plesne.
Hlavnou príčinou rozvoja plesní v interiéroch je zvýšená vlhkosť objektu, ktorá spôsobuje narušenie rovnováhy medzi zdrojom a odvádzaním vlhkosti. Vlhkosť v budovách je spôsobená činnosťou človeka (varenie, pranie, sušenie bielizne, kúpanie, sprchovanie), prítomnosťou nadmerného počtu kvetín či veľkej vodnej plochy (akvárium, bazén), nedostatočne vetranými priestormi bez prúdenia vzduchu (pivnice, sklady, suterény, priestory za nábytkom, steny pod tapetami), nevhodne zaizolovanými základmi či cez narušené stavebné prvky (zatekanie dažďovej vody, zatekanie sanitárnych inštalácií), tepelnými mostami (kúty, preklady, medziokenné stĺpiky, niky). Za ideálne podmienky na rozvoj plesní v interiéroch sa považujú nasledujúce hodnoty: teplota povrchu materiálu na ktorom sa pleseň vytvorí 10-40st.C, teplota vzduchu nad 22st.C, vlhkosť podkladu nad 1,8%, relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri nad 60%, pH podkladu 3-10.
Plesne nielenže poškodzujú interiér objektu, ale môžu vážne ohroziť aj zdravie človeka. Spóry plesní, ktoré sú uvoľňované do ovzdušia a vdychované, môžu vyvolávať u vnímavých jedincov a u detí precitlivenosť, ktorá sa prejavuje najmä zvýšenou chorobnosťou (opakované infekcie dýchacích ciest, zápaly spojiviek, zápaly nosovej sliznice, zápaly prínosových dutín, dráždivý kašeľ, svrbivá vyrážka, upchávanie nosa, sťažené dýchanie, bolesti hlavy, bolesti hrdla, únava) s následným rozvojom alergie (chronická alergická nádcha, astma, ekzém). Pri dlhodobom pôsobení plesní na organizmus a opakovaných zápaloch s potrebou celkovej antibiotickej liečby dochádza k vysileniu imunitného systému a jeho poruchám.
Likvidácia plesní z interiérov je časovo i finančne nákladná. Všeobecne sa používajú protiplesňové prípravky s aktívnym chlórom, aldehydmi, alkoholmi, amóniovými zlúčeninami, organickými kyselinami či peroxizlúčeninami. Dezinfekčný protiplesňový prípravok sa musí voliť podľa druhu postihnutého materiálu, rozsahu postihnutia a prostredia, z ktorého sú plesne likvidované. Dezinfekcia však znamená len dočasné odstránenie plesní. Trvalé zlikvidovanie plesní je možné až po zistení primárnej príčiny vzniku plesní a jej odstránenia. Preto najdôležitejšou ochranou proti vzniku plesní je účinná prevencia, ktorá spočíva v prednostnom používaní prírodných stavebných materiálov, zabezpečení priedušnosti obytných priestorov (zabrániť vzniku tzv.syndromu igelitového vrecka), zabezpečení dostatočného prúdenia vzduchu (pravidelné aktívne vetranie najmä kuchyne, kúpeľne, pivnice, komory, práčovne ), zabezpečení účinných odsávacích zariadení (najmä v kuchyni a v kúpeľni) či používaní preventívnych protiplesňových prostriedkov. Najlepším likvidátorom plesní však ostáva čerstvý vzduch a slnko. Optimálna teplota bytu či domu je 19-21st.C, v spálni 18st.C, optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 45-55% a nemala by nikdy presiahnuť 60%.
Vlhkostná mikroklíma
Kvalita vnútorného prostredia budov výrazne ovplyvňuje pracovný výkon, pracovnú pohodu a aj zdravotný stav človeka. Najdôležitejšou zložkou, ktorá zabezpečuje kvalitu vnútorného prostredia je tepelno-vlhkostná mikroklíma. Teplota vzduchu nad 22 stupňov Celsia a relatívna vlhkosť vzduchu nad 60 % vždy vedú ku vzniku plesní (hlavne v chladných nevetraných rohoch miestností) a zvyšuje sa aj percento prežívajúcich mikroorganizmov (napr. Staphylococus, Streptococus). Dôsledkom je potom zvýšená chorobnosť, hlavne opakované infekcie dýchacích ciest, močových ciest a rozvoj alergických ochorení (alergická nádcha, astma, ekzém). Preto optimálna teplota interiéru je 18-21stupňov Celsia a optimálna vlhkosť vzduchu v interiéri je 45-55 %.
Príliš suchý vzduch (vlhkosť vzduchu pod 45 %) spôsobuje vysušovanie sliznice hlavne v nose, dutine ústnej a očných spojivkách, ktoré sa prejavuje bolestivosťou, štípaním, rezaním, škriabaním, pocitmi sucha s následným opuchom slizníc a zvýšenou produkciou hlienov. Dôsledkom je opäť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, zápaly nosovej sliznice, zápaly hrdla a dráždivý kašeľ. K celkovým prejavom patrí únava, bolesti hlavy, hrdla, krčných lymfatických uzlín.
Príliš vlhký vzduch (vlhkosť vzduchu nad 60 %) je rizikový z hľadiska zvýšeného množstva spór plesní a patologických mikroorganizmov, ktoré spôsobujú u precitlivených ľudí opakované infekcie dýchacích ciest, močových ciest a rozvoj alergických ochorení, hlavne chronickú alergickú nádchu, astmu a ekzém.
Teplota
Ľudský organizmus využíva pri zmenách vonkajšej teploty mechanizmus termoregulácie veľmi účinne, ale na prechody z chladného prostredia do teplého prostredia a naopak potrebuje istý čas na prispôsobenie sa novému stavu. Prudké zmeny teplôt alebo opakované teplotné prechody môžu preto vyvolať tzv. teplotný šok. Ten sa prejavuje točením hlavy, pocitmi zimy, zvýšeným potením, nádchou, bolesťami hlavy, hrdla, uší, chrbta, lymfatických uzlín, kašľom s následným rozvojom opakovaných zápalov dýchacích ciest, močových ciest, stuhnutím chrbtového svalstva, únavou, vyčerpanosťou, poruchami imunitného systému. Najčastejšie sa prejavuje pri prechode z horúceho prostredia do chladného prostredia s náhlym ochladením organizmu (napr.klimatizované priestory v horúcich letných dňoch). Dôležité je, aby teplotný rozdiel medzi vonkajším prostredím a interiérom nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov. Ideálna teplota interiéru je 19-21stupňov Celsia, pre spánok len 18 stupňov. Pri tejto teplote interiéru je ideálna aj výkonnosť a pracovná pohoda. Pri vysokých teplotách v interiéri sa znižuje výkonnosť a pracovná pohoda a hrozí prehrievanie organizmu, ktoré sa prejavuje dehydratáciou, pocitmi smädu, bolesťami hlavy, únavou, vyčerpanosťou, poruchami sústredenia i poruchami spánku.
V letnom období sa dnes vo veľkej miere využívajú klimatizačné zariadenia, ktoré ak sa nepoužívajú rozumne, tak narobia viac škody ako úžitku, hlavne na zdraví. Dlhodobé používanie klimatizácie totiž vyvoláva únavu, malátnosť, opakované ochorenia dýchacích ciest, močových ciest, bolestí hlavy, hrdla, chrbtice a u alergických pacientov zhoršujú stav alergickej nádchy, astmy, ekzému. Pre riziko vyvolania teplotného šoku by sa nemala využívať na rýchle schladenie či udržanie chladného prostredia, ale mala by sa využívať len krátkodobo na prevetranie miestnosti.
Teplotný rozdiel medzi vonkajšou teplotou a interiérom by nemal byť vyšší ako 7 stupňov Celsia ( u detí len 5 stupňov) a odporúča sa používať ju maximálne 4 hodiny denne (u detí 2hodiny denne). Okrem nastavenia teploty je pri klimatizovaných priestoroch dôležité nastaviť aj vlhkosť v miestnosti.
Veľmi negatívny vplyv má klimatizácia hlavne na alergikov, pretože prúdením vzduchu z klimatizačného zariadenia sa rozviruje prach, ktorý obsahuje roztoče, rôzne druhy chorobných mikroorganizmov či peľové zrnká a môže zhoršovať stav alergie. Najviac ochorení bolo doposiaľ zistených pri používaní klimatizačných zariadení, ktoré fungujú na vodnom princípe, pretože zvýšená vlhkosť úzko súvisí s rizikom výskytu veľkého množstva spór plesní, ktoré sa podieľajú nielen na zvýšenej chorobnosti, ale hlavne na rozvoji alergických stavov ( alergická nádcha, astma, ekzém ).
Jednou z možností, ako predchádzať zvýšenej chorobnosti a rozvoju alergii zapríčinených plesňami, je preto postaviť „zdravý“ dom. Dom, ktorý dýcha, udržuje stálu teplotu a vlhkosť interiéru a ochraňuje tak zdravie svojich obyvateľov. Dosiahnuť sa to dá používaním kvalitných prírodných stavebných materiálov.
MUDr. Nováková Danka
pediater, imunoalergológ