Tento rok prichádza chrípka skôr ako býva zvykom... a vyvoláva paniku – na Slovensku zatiaľ v menšej mierne ako v okolitých štátoch, ale predsa. Médiá nás denne atakujú katastrofickými správami o ďalších nových prípadoch chrípky a zvyšujúcich sa počtoch mŕtvych. Ukrajina vraj z paniky vytĺka politický kapitál, v Maďarsku stoja ľudia v radoch na vakcínu proti chrípke typu H1N1 nielen domáci, ale aj susedia z okolitých krajín – Slovensko nevynímajúc. Avšak maďarská vakcína nie je u nás registrovaná a každý lekár, ktorý predpíše recept a /alebo vakcínu aplikuje, sa vystavuje riziku právnych následkov nielen zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale aj zo strany pacienta a jeho právnych zástupcov.
Aká chrípka nás vlastne ohrozuje ?
Chrípka je jedným s najčastejších infekčných ochorení s vysokou nákazlivosťou. Spôsobuje ju vírus chrípky typu A, B alebo C. Najfrekventovanejším podtypom chrípky typu A v ľudskej populácii je H1N1 a H3N2. Sem patrí aj tzv. sezónna a taktiež tzv. nová alebo prasacia chrípka.
Ochorenie sa šíri sa z človeka na človeka ako kvapôčková infekcia – priamym infikovaním pri kýchaní, kašlaní a tiež nepriamo, kontaktom s infikovanými predmetmi a rukami, na ktorých sa nachádzajú sekréty infikovaných osôb. Inkubačná doba je krátka , v priemere 12-72 hodín.
Chrípka sa prejavuje ako akútny horúčnatý stav s rôznym stupňom postihnutia organizmu - od ľahkej únavy a nevoľnosti, bolestí svalov , kĺbov až po výrazné prejavy s postihnutím dýchacieho systému – suchý dráždivý kašeľ, bolesti hrdla, sťažené dýchanie až po dychovú nedostatočnosť. Treba podotknúť, že nie každé ochorenie dýchacieho systému s vyššie uvedenými príznakmi musí byť nevyhnutne chrípka. Rôzne druhy adeno-, entero-, paramyxovírusov spôsobujú klinický obraz, podobný chrípke.
Čomu sa preventívne vyhýbať?
- priamemu kontaktu s chorými osobami, ktoré majú akútne príznaky chrípky – horúčku, kašeľ, bolesti hrdla, únavu a celkovú slabosť, bolesti hlavy, svalov a celého tela
- preľudneným priestorom (nákupné strediská), hromadným podujatiam (konferencie, mítingy, kultúrne akcie)
- cestám do oblastí s vysokým výskytom chrípky
Ako možno zamedziť prenosu ochorenia ?
- dôkladným a častým umývaním rúk
- používaním papierových vreckoviek na prekrytie nosa a úst pri kýchaní a kašlaní, ktoré treba ihneď po použití zahodiť do odpadkového koša
- vyhýbať sa kontaktu rúk s tvárou /nosom, ústami, očami/ na zamedzenie prenosu vírusu z kontaminovaných predmetov
- dezinfekciou kontaminovaných predmetov
- použitím rúška - tvárovej masky /najlepšie s filtrom/ - pri kontakte s chorým v domácnosti, v hromadných dopravných prostriedkoch, všade tam, kde sa nemožno vyhnúť tesnému kontaktu s chorým
- ak sa infikujete, dôležitý je pokoj na lôžku v domácom ošetrení a nie, ako je u nás častým zvykom, prísť do kolektívu v práci alebo škole a nakaziť ďalších ľudí v širokom okolí
Ako posilniť obranyschopnosť ?
- denným prísunom čerstvého ovocia (jablká, citrusy), zeleniny (zeleninové šaláty, šťavy), pridať orechy, cesnak
-pravidelným pohybom na čerstvom vzduchu, športovaním
- otužovaním, ktoré zvyšuje odolnosť voči prechladnutiu
- dostatočným spánkom
- vyhýbaním sa stresu
- pridaním - vitamínov skupiny C, A, E
- stopových prvkov (najmä zinok, selén) posilňujúcich imunitu,
- výživových doplnkov na prírodnej báze s imunomodulačným účinkom, napr. výťažku z rastliny echinacea, extraktu z húb - betaglukánu
- probiotík – podporujúcich množenie zdraviu prospešných baktérií v črevom trakte a potláčajúcich rast patogénnych (choroboplodných) mikroorganizmov
Kto by mal byť najviac opatrný ?
Okrem profesionálne ohrozených skupín obyvateľstva (napr. zdravotníkov), starších ľudí a tehotných žien obzvlášť rizikovú skupinu tvoria pacienti s chronickými ochoreniami – srdcocievneho systému, dýchacieho systému –pacienti s bronchiálnou astmou, cukrovkou, s chronickou obličkovou nedostatočnosťou, reumatickými , onkologickými ochoreniami, a tiež ľudia, vystavení dlhodobému stresu, výraznej fyzickej či psychickej záťaži . Ďalej sú to pacienti s imunodeficientnými stavmi – vrodeným alebo získaným oslabením imunitného systému. Títo pacienti majú zvýšený sklon k infekciám, ktoré často prebiehajú dlhšie, s výraznejšími ťažkosťami a nie vždy dostatočne reagujú na bežnú protiinfekčnú liečbu. Klinicky závažné oslabenie imunity býva zvyčajne spojené so znížením laboratórnych ukazovateľov bunkovej resp. protilátkovej imunity. Pacienti s chronickými ochoreniami majú byť sledovaní u príslušného špecialistu, pri klinicky a laboratórne zistených poruchách imunity aj u imunológa a v závislosti od typu imunodeficiencie liečení imunomodulačnou liečbou, ktorá upravuje ich poruchu imunity, zlepšuje klinický stav pacienta, redukuje frekvenciu a priebeh infekčných ochorení.
Aké sú možnosti vakcinácie a liečby ?
Vakcinácia proti vírusu sezónnej chrípky sa uskutočňuje spravidla na jeseň pred vypuknutím epidémie, ktorá býva najčastejšie v zimných mesiacoch. Preočkovanosť proti vírusu sezónnej chrípky sa v našej krajine pohybuje na úrovni cca 12%, čo je nižšie percento ako odporúča WHO ( aspoň 30% obyvateľstva). Očkovanie chráni pred vírusom sezónnej chrípky, nechráni pred ochorením na chrípku, ktorú vyvoláva vírus novej chrípky typu H1N1.
Očkovacie látky proti vírusu novej (prasacej) chrípky typu H1N1 na Slovensku zatiaľ nemáme k dispozícii a podľa správ z Ministerstva zdravotníctva SR budú pravdepodobne vyhradené len pre skupiny najviac ohrozených pacientov (podľa kritérií WHO). Otázkou zostáva, či očkovať proti chrípke práve v období, keď epidémia prepukne (v susedných krajinách je už vyhlásený stav epidémie – napr. na Ukrajine, v Rakúsku) .
Medikamentózna liečba chrípky môže byť symptomatická alebo kauzálna. V ľahkých prípadoch vystačíme so symptomatickou liečbou antipyretikami (napr.paracetamol), ktoré znižujú teplotu a redukujú bolesti hlavy, svalov a ďalšie príznaky chrípky. Vhodné je pritom znižovanie febrilít nad 38 st.C, nižšie teploty neznižujeme, pretože tým potláčame vlastnú obrannú reakciu organizmu.
Liečba virostatickými liekmi je liečbou kauzálnou, to znamená, že blokuje rozmnožovanie vírusov. Patria sem látky, blokujúce neuraminidázu ako zanamivir a oseltamivir. Neuraminidáza je povrchový glykoproteín vírusu chrípky typu A a B, ktorý umožňuje prienik vírusu do buniek dýchacieho systému. Virostatiká sa podávajú do 2 dní od nástupu prejavov infekcie a to vo forme tabletiek alebo vo forme aplikátora priamo do dýchacích ciest a to 2x denne po dobu 5 dní. U oboch liekoch boli popisované aj vedľajšie účinky liečby, ku ktorým patrí bronchospazmus (zanamivir) a gastrointestinálne ťažkosti (oseltamivir). Liečbu indikuje lekár a liek (oseltamivir)je dostupný v lekárňach na priamu úhradu pacienta. Preventívne sa inhibítory neuraminidázy nedoporučujú podávať pre možné zvýšené riziko mutácie vírusu chrípky.
Treba sa vyvarovať kúpe virostatík resp. vakcín z neoverených zdrojov, často ponúkaných „výhodnejšie“ na rôznych nedôveryhodných internetových portáloch – môžu viac ublížiť ako pomôcť, resp. obsahujú neúčinné látky.
A čo na záver - buďte zodpovední, dodržiavajte hygienické opatrenia, zdravo sa stravujte, vyhýbajte sa hromadným akciám, stresom a pozitívne myslite – chrípka sa vám určite oblúkom vyhne!