Medifera - Vaša rodinná poliklinika

Zápaly priedušiek u detí

ZÁPAL PRIEDUŠIEK

 

Záchvaty suchého, dráždivého kašľa, ktorý prechádza do vlhkého, hlienovitého, zvýšená teplota, malátnosť i ťažkosti s dýchaním – takto sa zvyčajne prejavuje zápal priedušiek, ktorý patrí k najčastejším ochoreniam detského veku. Najviac postihuje deti do 5 rokov, pričom sa nevyhýba ani dojčatám a batoľatám, pri ktorých je priebeh ochorenia vždy vážnejší a  preto si neraz vyžiada hospitalizáciu. Problém je, keď sa zápal priedušiek u dieťaťa objavuje príliš často, alebo keď býva spojený s pískaním a stiahnutím priedušiek (tzv. spazmus). Vtedy by pediater mal dieťa odoslať na ďalšie vyšetrenia k imuno-alergológovi.

Čo je vlastne zápal priedušiek a čo ho najčastejšie spôsobuje?

Zápal priedušiek alebo bronchitída patrí medzi respiračné ochorenia, teda ochorenia dýchacích ciest, ktoré najviac postihujú deti v batolivom a v predškolskom veku. Tieto choroby často súvisia s nástupom dieťaťa do detského kolektívu, pričom viac bývajú postihnuté horné dýchacie cesty (nos, nosová dutina, prínosové dutiny, nosohltan, hrtan, uši), ako dolné dýchacie cesty (priedušnica, priedušky, pľúca). Zápal priedušiek je ochorenie dolných dýchacích ciest a 90 percent všetkých akútnych stavov spôsobuje vírusová infekcia. Vyvolávačom ochorenia môžu byť rôzne druhy vírusov, najčastejšie vírus chrípky, parachrípky, RS vírusy, rinovírusy či adenovírusy. Tých zvyšných 10 percent majú na svedomí baktérie, a to najmä streptokok pneumoniae a hemofilus influenzae, ale akútny zápal priedušiek môžu spôsobiť aj atypické baktérie ako mykoplazmy či chlamýdie, ojedinele tiež plesne a parazity. Pri neinfekčných bronchitídach je príčinou obyčajne vdýchnutie cudzieho telesa do dýchacích ciest, ale to sú skôr výnimočné stavy. V pediatrickej praxi sa naozaj najviac stretávame s vírusovými infekciami. 

 

Mamičky často hovoria, že dieťa dostalo zápal priedušiek, lebo mu na priedušky „zatiekli soplíky“. Je mechanizmus vzniku zápalu priedušiek taký, že dieťa má najskôr sopeľ a kašeľ a keď tie sa neliečia, tak z toho môže vzniknúť zápal priedušiek, alebo nie?  

Zatekajúci soplík môže byť príčinou, ale aj nemusí. U najmenších detí je to často tak, že majú najskôr zápal horných dýchacích ciest s prejavmi nádchy, zvýšeného hlienenia, a keďže hlieny ešte nevedia aktívne vyfúkať, tak im zatekajú. A ak sa zvýšené hlienenie nedostatočne lieči, dieťa nedostáva potrebnú liečbu na upokojenie slizníc dýchacích ciest,  v konečnom dôsledku môže aj zatekajúci hlien vyvolať akútny zápal priedušiek. Stáva sa to, avšak nie je to pravidlo - neplatí, že každý zápal priedušiek vyvolal zatekajúci hlien. Najmä baktérie môžu spôsobiť čisto len zápal priedušiek bez toho, aby boli predtým akokoľvek postihnuté horné dýchacie cesty. Okrem toho je tu určitá skupina detí, pri ktorých akútny zápal priedušiek môže vzniknúť bez postihnutia horných dýchacích ciest. Sú to deti z alergických rodín, u ktorých je zvýšené riziko, že zápal priedušiek sa u nich rozvíja na alergickom podklade, čiže nejde o akútny vírusový či bakteriálny zápal, ale je to vec pôsobenia alergénov. V tomto prípade akútne zápaly priedušiek najčastejšie spôsobujú inhalačné alergény – peľové, roztočové, plesňové či alergény zvierat. Z potravinových alergénov akútny zápal priedušiek najčastejšie spôsobuje kravské mlieko. Tieto zápaly priedušiek idú pod obrazom obštrukcie dýchacích ciest, sú to tzv. pískacie zápaly priedušiek, alebo spastické bronchitídy. Ak sa u dieťaťa vyskytujú opakovane, vždy je tu riziko rozvoja astmy a preto dieťa treba čo najskôr poslať k imuno-alergológovi, ktorý ho na základe vyšetrení môže nastaviť na preventívnu protialergickú liečbu. Navyše, spastická bronchitída sa nelieči rovnako, ako klasický akútny zápal priedušiek.  

 

Ako teda vyzerá klasická liečba zápalu priedušiek a ako sa riešia spastické bronchitídy? Sú vždy nevyhnutné antibiotiká?

Vôbec nie. Ak je zápal priedušiek vírusový, antibiotiká sú zbytočné.  Nasadíme symptomatickú liečbu, čiže liečime základné príznaky choroby – pri vysokej teplote dávame dieťaťu antipyretiká (lieky na zníženie teploty na báze ibuprofenu alebo paracetamolu – pozn. red.), odporúčame pokoj na lôžku, veľa tekutín, zvlhčovanie prostredia, u dojčiat polohovanie, na kašeľ podávame mukolytiká, ktoré uľahčujú vykašliavanie hlienov, do nosa dávame nosové kvapky s morskou vodou, pridať môžeme aj sirup na odpuchnutie slizníc a podporu odhlienenia ( napr.Trifed ). Ak je prítomná bakteriálna superinfekcia, vtedy sa ordinujú aj celkové antibiotiká. Avšak nikdy by sa antibiotiká nemali dávať naslepo, prítomnosť baktérií by sme mali mať potvrdenú aspoň tak, že sa urobí CRP vyšetrenie z kvapky krvi, ideálne je však urobiť aj výtery z nosa a hrdla a pri dokázaní bakteriálneho pôvodu by sa mali cielene nasadiť antibiotiká podľa citlivosti. Pokiaľ máme pred sebou dieťa so spastickou bronchitídou, tam je potrebné nariadiť inhalačnú bronchodilatačnú a protizápalovú liečbu. Dnes sa už neodporúča podávať na spastickú bronchitídu Ventolin, ktorý rozťahuje priedušky a uvoľňuje obštrukciu dýchacích ciest, vo forme sirupu. Je potrebné nasadiť Ventolin alebo iný bronchodilatačný preparát vo forme inhalačného spreju, ktorý sa podáva cez inhalačný nadstavec ( optichamber ) alebo cez nebulizér. K inhalačnej bronchodilatačnej liečbe sa indikuje naviac aj inhalačná protizápalová liečba, ktorá patrí už do rúk odborného lekára, imunoalergologa.  Na nastavenie inhalačnej liečby je preto nutná návšteva imunoalergologa, ktorý vyberie podľa klinického stavu dieťaťa nielen adekvátne inhalačné preparáty, ale predpíše aj inhalačný nadstavec s maskou pre uľahčenie aplikácie liečiv. Preto je potrebné deti so spastickou bronchitídou odosielať k imuno-alergológom.

 

Koľkokrát sa u dieťaťa musí zopakovať zápal priedušiek, aby sme uvažovali o možnom alergickom podklade?

To je veľmi individuálne. Pokiaľ máme dieťa z alergickej rodiny, kde sú rodičia alebo súrodenci peľoví či roztočoví alergici, alebo dokonca alergickí astmatici, tam nie je dôvod na čakanie a dieťa treba odoslať k imuno-alergológovi už po prvom ataku spastickej bronchitídy pre vysoké riziko recidívy ochorenia. Keď dieťa nemá alergickú anamnézu a diagnostika pri bronchitíde poukazuje na to, že ide len o vírusový zápal priedušiek, tak ho netreba odosielať nikam, najmä ak sa akútny zápal priedušiek vyskytne len 1-2 krát do roka. Avšak aj v prípade, že v rodine u nikoho nebola potvrdená alergia a u dieťaťa sa opakujú ataky spastických bronchitíd, alebo sa v priebehu krátkeho času 2 - 3 mesiacov zopakuje viac-krát po sebe akútny zápal priedušiek, tak máme jasný signál, že dieťa treba poslať na odborné vyšetrenie, aby sa zistilo, či ide len o akútne zápaly dýchacích ciest, alebo je za tým aj niečo iné.

 

Ako dlho obyčajne trvá u detí zápal priedušiek, liečba a rekonvalescencia?

Pokiaľ ide o akútny vírusový zápal priedušiek, je to otázka jedného týždňa. Keď na vírusovú infekciu nasadne bakteriálna superinfekcia, alebo samotná bronchitída má svoj pôvod v bakteriálnej infekcii, kde je potrebné nasadiť celkové antibiotiká, liečba trvá minimálne 10 dní. Ak má dieťa spastickú bronchitídu na alergickom podklade, záleží na tom, ako sa lieči. Ak sa lieči u obvodného pediatra klasickou cestou (napr.ventolinom v sirupe) , trvá to dlhšie, približne 10 dní. Ak ale pediater dieťa včas odošle k imuno-alergológovi, ktorý ho nastaví na inhalačnú liečbu, dá sa akútny stav zvládnuť  veľmi rýchlo a v podstate už v priebehu 3-5 dní obštrukcia ustúpi a dieťa je  v poriadku. Rekonvalescencia po akútnom zápale priedušiek trvá jeden až dva týždne, záleží na príčine zápalu.

 

Prečo najmenšie detičky často končia so zápalom priedušiek v nemocnici? Je to len tým, že nevedia vyfúkať nahromadené soplíky?

Presne tak. Na jednej strane je to otázka anatomických pomerov, nakoľko najmenšie deti, dojčatá a batoľatá, majú užšie dýchacie cesty, ich svalovina a sliznice sú veľmi poddajné, mäkké, v akútnom štádiu ochorenia rýchlejšie opuchnú a dýchacie cesty sa tak ešte viac zúžia. Navyše, pri akútnom zápale priedušiek sa produkuje hlien, ktorý malé deti nevedia aktívne vykašľať, ani vysmrkať, takže im zateká a upcháva opuchnuté zapálené priedušky. Klinický stav sa tak môže rýchlo významne zhoršiť v zmysle obštrukcie dýchacích ciest a dieťa sa môže dusiť.  Pokiaľ vznikne u dojčiat obštrukcia dýchacích ciest,  je to vždy indikácia na hospitalizáciu.

 

Je potrebné pri zápale priedušiek vynechať z jedálneho lístka svojich detí mlieko, keďže je všeobecne známe, že mlieko zahlieňuje?

Pokiaľ je dieťa silne zahlienené a akútna bronchitída vznikla práve na podklade zatekania hlienov, odporúčame mlieko vysadiť, ak je to možné. Samozrejme, ak ide o plne dojčené dieťa, vtedy to neprichádza do úvahy, ale u starších detí možno mlieko vysadiť, kým sa ich stav upokojí - na 1 až 2 týždne, a potom sa k nemu vrátime. Ak ide o spastickú bronchitídu na podklade alergie u rizikových alebo alergických detí, tak nám vysadenie mlieka nijako nepomôže, preto ho vysadzovať netreba, ak však samotné mlieko nie je príčinou spastickej bronchitídy.

Môžeme pri zápale priedušiek očakávať aj nejaké komplikácie vo forme zhoršenia choroby, ak je liečba nedostatočná, alebo ak nezaberie?

Je to rovnaké ako pri každej akútnej infekcii. Pri akútnych vírusových zápaloch priedušiek vždy existuje isté riziko, že ak sa dostatočne zápal nelieči alebo dieťa zápal prechodí, tak na vírusový terén nasadne bakteriálna superinfekcia a tá si vyžaduje celkovú antibiotickú liečbu. Okrem toho u najmenších detí je vysoké riziko, že infekcia prenikne z priedušiek nižšie do  pľúc, a zo zápalu priedušiek máme zápal priedušiek aj pľúc. Takýto stav si potom nezriedka vyžiada hospitalizáciu dieťaťa za účelom parenterálnej liečby.  To sú najčastejšie komplikácie. Pravda však je, že väčšina akútnych zápalov priedušiek ide pod obrazom vírusovej bronchitídy, pri ktorej nebývajú žiadne komplikácie, ani neostávajú následky do budúcna, priedušky sa krásne vyhoja a je po probléme. Navyše, deti zvyknú z častých zápalov priedušiek vyrásť. Problém môže nastať vtedy, keď je dieťa  z alergickej rodiny a máva opakované spastické bronchitídy. V takom prípade je zvýšené riziko z rozvoja chronického stavu a astmy a preto je dôležité, aby bolo dieťa pod stálou kontrolou imuno-alergológa.

 

Čo by mal vedieť pediater, aby sa zabránilo zhoršeniu zdravotného stavu u detí, ktoré trápia opakované zápaly priedušiek?

Klasický akútny zápal priedušiek vedia naši pediatri bez problémov rozpoznať a aj liečiť. Problémom ostávajú opakované spastické bronchitídy, ktoré sprevádzané vrzotami, pískotami a klinickým nálezom sťaženého pískavého dýchania. Pískanie  môže byť dvojaké - 1. inspiračný stridor,  ktorý je bežný pri zápaloch horných dýchacích ciest a počujeme ho najmä pri nádychu a 2.  expiračný stridor, keď dieťa píska pri  výdychu a má postihnuté dolné dýchacie cesty. A práve deti s expiračným stridorom sú ohrozenejšie. Tu už nestačí klasická liečba na uvoľnenie priedušiek sirupom, ale je nevyhnutná návšteva  imuno-alergológa, ktorý nariadi inhalačnú bronchodilatačnú a protizápalovú liečbu, aby ochorenie neprešlo do chronického stavu alebo astmy.

 

Niektoré choroby pri najmenších deťoch idú takpovediac bezpríznakovo. Môže sa aj pri zápale priedušiek stať, že dieťa ochorie a rodič si to nevšimne?

V podstate nie. U najmenších detí má postihnutie dolných dýchacích ciest vždy akútne prejavy, to znamená, že deti majú teplotu, sú schvátené, dýchavičné, môžu byť zahlienené, ale aj nemusia, no isté  prejavy tam vždy sú. Nemáme bezpríznakové deti s bronchitídou, to neexistuje.