Stres a poruchy výživy
Vyvážená a zodpovedajúca výživa je podmienkou vývoja optimálneho fungovania každého zdravého jedinca. Akákoľvek odchýlka, zmena či obmedzenie vo výžive má negatívny vplyv na zdravie človeka.
Odchýlky a zmeny vo výžive sú dané nielen rasou, etnikom, náboženstvom či sociálnou vrstvou, ale aj dostupnosťou potravín, výberom potravín, zvyklosťami a prostredím.
Obmedzenia a poruchy vo výžive sú určované zdravotným stavom, životným štýlom, osobnými nárokmi, módnymi trendami, psychickým stavom a rovnováhou fyzického a psychického zdravia.
Zdravie je stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha a je preto základným predpokladom na zvládnutie nárokov života a prostredia, v ktorom človek žije (WHO).
Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky. Duševne zdravý človek má zdravý postoj k vlasnému ´´ja´´, má primerané a zdravé sebavedomie, sebaúctu, vie ovládať svoje emócie, vie sa vyrovnať s problémami a má dobrý postoj k druhým ľuďom (WHO). Je odolnejší proti somatickým ochoreniam aj napriek tomu, že je vystavený neustálemu stresu. Na duševné zdravie vplývajú dedičné, konštitučné, somatické, chorobné, kultúrne, ekonomické a sociálne faktory.
Výživa a stres
Človek predstavuje jednotu duševného a fyzického. Obe tieto zložky posilňuje okrem spôsobu života aj výživa. Výživa je tesne spojená so stresom. Nesprávna výživa zvyšuje náchylnosť ku stresu a jeho zvládanie. A naopak. Stres sa podieľa na zhoršení výživy.
Stres má vyše 200 definícií. Zjednodušene znamená byť vystavený silám či tlakom života a väčšinou sa chápe ako úzkosť či tieseň, ktorá zapríčiňuje psychické vyčerpanie a utrpenie. Rozlišujeme 2 typy stresu. Pozitívny stres podporuje zdravie a výkonnosť. Negatívny stres je naopak rušivý a vyvádzajúci z rovnováhy. Ovplyvňuje kvalitu života. Ak je silný a dlhodobý, zvyšuje riziko rôznych chorôb ( zvyšuje riziko infarktu myokardu o 50% a rakoviny o 75% ).
Stres ako nadmerná záťaž sa prejavuje telesne bušením srdca, potením, bolesťami hlavy, bolesťami brucha, nevoľnosťou, tráviacimi ťažkosťami, únavou, nespavosťou. Pri jeho dlhodobom pôsobení vznikajú poruchy spánku, chronická únava, vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy, vypadávanie vlasov, poruchy výživy, poruchy imunitného systému, zvyšuje sa náchylnosť na infekčné ochorenia, nádorové ochorenia, alergické ochorenia.
Fyzické ťažkosti sú často spojené aj s negatívnymi psychickými prejavmi ako sú strach, úzkosť, bezmocnosť, smútok, zlosť, podráždenosť, zmeny nálad, depresie.
Dlhodobý negatívny psychický stav zvyšuje riziko vzniku tzv.psychosomatických chorôb ( časté infekčné ochorenia dýchacích ciest, bolestivé stavy chrbtice, migrény, kožné ochorenia, alergické choroby, žalúdočné vredy, poruchy trávenia, kardiovaskulárne ochorenia – hlavne vysoký krvný tlak, cukrovka, choroby obličiek, duševné choroby, poruchy výživy – mentálna anorexia, bulimia…) a duševných chorôb.
Ročne pribúda v SR chronicky stresovaných osôb asi o 5%.
Stres ovplyvňuje výživu v dvoch smeroch. Objavuje sa buď prejedanie, nadmerná konzumácia sladkostí, cigariet či alkoholu. Pri strese sa zvyšuje aj spotreba vitamínov B,C, E, stopových prvkov zinok, selén, horčík, vápnik, niacin, fosfor, draslík, esenciálnych mastných kyselín. Výsledkom môže byť obezita, vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, cukrovka.
Druhým negatívnym vplyvom stresu na výživu je nedostatočný príjem potravy, ktorý môže spôsobiť osteoporozu, hypovitaminozy, migrény, chronickú únavu, poruchy imunity, alergické ochorenia, nádorové ochorenia, opakované infekčné ochorenia.
Zaujímavosťou je fakt, že ľudia, ktorí obmedzujú príjem potravy rôznymi typmi diet pre nadváhu či zlepšenie postavy, majú pri stresoch tendenciu viac jesť, zatiaľ čo tí, ktorí sa vo výžive neobmedzujú, jedia v odozve na stres menej.
Stres je v dnešnej modernej dobe neoddeliteľnou súčasťou každodenného života ľudí a prijímanie potravy v odpovedi na stres môže významne vplývať na celkovú výživu a zdravie populácie. Správna a vyvážená výživa prispieva k zníženiu náchylnosti ku stresu a je najlepšou zárukou telesného a duševného zdravia.
Odporúča sa jesť viac potravín s vysokým obsahom vlákniny ( surová zelenina, ovocie, celozrnné obilniny ), citrusové plody, ktoré obsahujú bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, ktoré bránia únave, udržujú dobré pocity a funkčnosť nervového systému, vitamín C, ktorý bráni únave, bolestiam, opakovaným infekčným ochoreniam. Mlieko a mliečne produkty pre obsah vápnika, ktorý znižuje pocity úzkosti a má ukľudňujúci účinok.
Na zvládnutie akútneho stresu sa odporúča fosfor, draslík, zinok a esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v zelenine, semenách (orechy), strukovinách, rybách, mlieku. Je potrebné sa vyhnúť kofeínu a kolovým nápojom, ktoré zvyšujú podráždenosť, odporúčajú sa bylinkové čaje na upokojenie. Je potrebné sa vyhnúť rýchlo vstrebateľnému cukru ( sladkosti, čokoláda ), ktorý môže zhoršiť únavu, slabosť, podráždenosť. Nahradiť ho možno zloženým cukrom ( škrobom ), ktorý je obsiahnutý v celozrnných obilninách ( chlieb, cestoviny, ryža ), zemiakoch, fazuli, hrachu a šošovici.
Správny pomer potrebných živín a ochranných látok neexistuje. Zastúpenie základných živín v celkovej energetickej hodnote má byť nasledovné:
Tuky – 20%
Zložité cukry ( škrob) – 57%
Jednoduché cukry ( glukoza ) – 10%
Bielkoviny – 13%
Okrem vyváženej a plnohodnotnej výživy pomáha odbúravať stres pokojný a dostatočne dlhý spánok, aktívny aj pasívny odpočinok, cvičenie, rekreačný šport, počúvanie hudby, vhodné koníčky, chovanie domácich miláčikov, dovolenka, sauna, pozitívne myslenie, smiech, joga, hlboké pomalé dýchanie, meditácia.
Stres je výslednou reakciou človeka na stresové faktory, čo sú momentálne okolnosti, ktoré spôsobujú stres. Je odpoveďou organizmu na nepriaznivé vplyvy okolia a na záťaž. Za zdroje stresu sa považujú hlavne emočné reakcie na rôzne záťažové situácie. Takými sú hlavne konflikty medzi ľudmi, časová tieseň, skúšky v škole, konflikty v rodine, na pracovisku, v škole, strata blízkej osoby, strata zamestnania…K emočným faktorom spôsobujúcim stres patrí hlavne úzkosť, strach, smútok, obava, nenávisť, nepriateľstvo, neistota.
Dnešný konzumný spôsob života, honba za úspechom, kariéra, spoločenské postavenie, finančné zabezpečenie, postup na spoločenskom rebríčku, uspokojovanie kultúrnych či spoločenských potrieb a hlavne enormné úsilie niečo dosiahnúť má za následok frustrovaný stresujúci život na úkor rodiny, oddychu, pokoja a medziľudských vzťahov.
Zhoršuje sa postavenie rodiny ako takej, väčšina rodín je dysfunkčných alebo nefunguje vôbec. Každé 4 manželstvo v SR je rozvedené, dysfunkčných rodín sa odhaduje na 40-60%.
Stresujúci život významne negatívne ovplyvňuje rodinné vzťahy, úzke rodinné väzby, čo spätne pôsobí stresujúco na všetkých členov rodiny. Šťastná a spokojná rodina sa musí preto aktívne pestovať, upevňovať a tvoriť. Spoločnými dennými aktivitami, rozhovormi, spolupatričnosťou, láskou, pomocou, podporovaním, až po banálne spoločné stolovanie.
Konflikty vo vzťahoch, strach, úzkosť, neistota, nízke sebavedomie, pocity viny či depresívne stavy. To všetko môže ničiť nielen duševné, ale aj fyzické zdravie. Bolí Vás často krk, hlava, mávate časté zápaly dýchacích ciest, neviete sa zbaviť bradavíc či herpesov, ste dlhodobo unavení, neviete spávať, ste bezdôvodne podráždený či mate problémy s komunikáciou a okolím ? Za tým všetkým možno hľadať poruchy duševného zdravia, ktoré sa priamo odrážajú v poruchách fyzického zdravia.
Ak sa upraví duševné zdravie, tak sa upraví aj telesné zdravie. Telesné zdravie je ukazovateľom duševného zdravia a naopak, duševné zdravie je ukazovateľom telesného zdravia. Dobré duševné a telesné zdravie je hlavnou prevenciou pred negatívnym účinkom stresu a hlavnou oporou štastnej a pokojnej rodiny. Ak stres negatívne ovplyvní telesné alebo duševné zdravie, naruší sa harmonický spôsob života, dochádza k poruchám výživy, chorobám, narušeniu vzťahov v rodine, škole či práci.
Ľudia sa v súčasnosti zaoberajú výživou a kaloriami viac ako nikdy predtým. Je väčšia dostupnosť potravín, široký výber potravín s presne stanoveným zložením a obsahom živín, ktorý umožňuje si vyberať. Podľa chutí, možností, zdravotného stavu či pravidiel správnej výživy. Boom veľkého množstva diet, ktoré zdôrazňujú svoj efekt na úkor duševného a neraz aj fyzického zdravia, či úmyselné obmedzenia vo výžive v zmysle vegetariánstva a vegánstva prispievajú k zhoršovaniu zdravia populácie.
Obmedzenia vo výžive môžu spôsobiť funkčné alebo chorobné ťažkosti, najmä tráviaceho systému, ktorý prichádza s požitou potravou do priameho kontaktu.
Funkčné poruchy prebiehajú bez prítomnosti anatomického alebo štrukturálneho poškodenia, ale majú prítomné klinické prejavy podobne ako chorobné ťažkosti. Výživa a životný štýl majú primárny vplyv na ich vznik. Predpokladá sa, že až 20% svetovej populácie trpí funkčnými poruchami tráviaceho systému pre obmedzenia vo výžive.
Najčastejšie chyby vo výžive, ktoré spôsobujú funkčné poruchy tráviaceho systému je jednostranný, málo pestrý jedálniček, nedostatočný príjem mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny, jednostranné používanie pečiva, múčnych jedál, cukru a sladkostí, mastných, vyprážaných a korenistých jedál, údenín, pitie sladkých sirupov, kolových nápojov. Slabá koordinácia výživy doma a v kolektívnych zariadeniach. Nízka úroveň spoločenských návykov. Nesprávny vzor u dospelých doma.
Medzi najčastejšie funkčné poruchy tráviaceho systému patrí funkčná dyspepsia ( pocit skorého nasýtenia, bolesť v oblasti žalúdka po najedení, pálenie či pocit ťažkého žalúdka po najedení ), funkčná obstipácia ( obtiažná, zriedkavá a nedostatočná defekácia – vyprázdnenie ), syndróm dráždivého tračníka ( bolesť brucha pri vyprázdňovaní, striedanie hnačiek so zápchami ), pálenie žáhy ( pocity pálenia za hrudnou kosťou po najedení, nadmerné grganie ), nadúvanie.
Základnou liečbou týchto funkčných porúch je úprava výživy.
Odporúča sa hlavne zvýšenie príjmu vlákniny, čerstvého ovocia, surovej zeleniny, vody, kyslomliečnych výrobkov a užívanie probiotik, spolu s pravidelnou fyzickou aktivitou.
Znížiť príjem mastných, vyprážaných a korenistých jedál, kofeínu, sladkostí, alkoholu, perlivých nápojov. Jesť častejšie, ale menšie porcie jedla, neprejedať sa, jesť pomaly, každé sústo dostatočne požuť a vyhýbať sa aktívne stresu.
Pre choroby tráviaceho systému, ktoré sú spôsobené anatomickými či štrukturálnymi poškodeniami sú typické obmedzenia vo výžive vyplývajúce z porúch trávenia, vstrebávania živín či vylučovania. Jedná sa o veľmi širokú skupinu ochorení, medzi ktoré patria aj alergické ochorenia, konkrétne potravinové alergie a intolerancie.
V našich zemepisných šírkach dominuje hlavne jednostranný, málo pestrý jedálniček s nadmernou spotrebou pečiva, múčnych jedál, sladkostí a pitia sladkých vôd.
Je nedostatočný príjem mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a pitia obyčajnej vody ako najlepšieho zdroja pitného režimu.
Áno, môže. Alternatívny spôsob výživy je taký spôsob, ktorý sa líši od bežne zaužívaného spôsobu výživy v našich podmienkach. Aj keď jeho hlavným cieľom je snaha žiť zdravšie, zdravotné riziká môžu byť zvýšené, podľa toho, ktoré potraviny sú z výživy vylúčené.
Patria sem rôzne druhy diét, vegetariánstvo, vegánstvo, makrobiotická strava, delená strava, organická výživa, doplnky výživy. Medzi najčastejšie zdravotné ťažkosti osôb, ktoré preferujú alternatívny spôsob výživy sú chudokrvnosť, hypovitaminózy ( hlavne vit.B12, D, C), nedostatok minerálov a stopových prvkov ( vápnik, fosfor, zinok, selén ), je vysoké riziko vzniku krivice, oneskoreného telesného rastu, neprospievanie až podvýživa.
Funkčné poruchy tráviaceho systému majú rovnaké klinické prejavy ako chorobné stavy tráviaceho systému, ale nemajú ani anatomické ani štrukturálne postihnutie vnútorných orgánov. Na ich vzniku má primárny podiel najmä výživa a životný stýl. Medzi funkčné poruchy patria funkčná dyspepsia, zápcha, syndrom dráždivého tračníka, pálenie žáhy. Prejavujú sa rôzne, od bolestí brucha, nadúvania, nadmerného grgania, pocitov ťažkého žalúdka či bolestí žalúdka až po zápchu či striedanie hnačiek so zápchami.