Medifera - Vaša rodinná poliklinika

Celiakia

Celiakia ( glutén senzitívna enteropatia, celiakálna sprue, gluténová intolerancia, idiopatická sprue u dospelých )

 

Celiakia je vrodené autoimunitné celoživotné ochorenie.

Je charakterizované tvorbou špecifických autoprotilátok typu IgE ( protilátky proti vlasným bunkám organizmu ) po kontakte s lepkom ( bielkovina obsiahnutá v obilovinách – pšenica, jačmeň, ovos, raž ).

Ochorenie patrí medzi potravinové intolerancie, pretože je vyvolané intoleranciou bielkovín obilovín ( intoleranciu lepku ).

Dôsledkom je črevný malabsorpčný syndrom.

Celiakia je najčastejšou príčinou malabsopcie u detí.  

 

Príčiny vzniku celiakie

 

-          genetická predispozícia – ochorenie je dedičné, pacient sa s ochorením už narodí, ale prejaviť sa môže kedykoľvek v priebehu života ( rodinný výskyt sa odhaduje na 10% )

-          tvorba špecifických autoprotilátok typu IgE proti tkanivovej transglutamináze, čo je enzým, ktorý štiepi lepok

-          vznik chronického zápalu sliznice tenkého čreva s postupnou atrofiou črevných klkov, ktorá spôsobuje poruchy trávenia  všetkých živín, najmä tukov, bielkovín a železa

 

Výskyt celiakie

 

-          dievčatá a ženy sú postihnuté 2x častejšie ako chlapci a muži

-          europsky výskyt sa udáva 1: 600 až 1:1000 ( ochorie jeden zo 600 až 1000 obyvateľov Europy ). Ochorenie sa nevyskytuje u čiernej  a žltej rasy.

 

Príznaky celiakie

 

Príznaky sa vyvíjajú postupne po zavedení lepku do výživy ( obilninové kaše, pečivo, chlieb, cestovina ), najčastejšie v druhom polroku života dieťaťa, prípadne v druhom roku života.

Prvými známkami u dojčiat býva nechutenstvo, kašovité objemné stolice, mrzutosť, podráždenosť a stagnácia hmotnosti až neprospievanie.

Hlavné príznaky sú celkové a lokálne, ktoré vychádzajú z postihnutého tráviaceho systému:

  • kašovité objemné zapáchajúce stolice, ktoré obsahujú nestrávený tuk, sú šedobiele s lesklým povrchom, zvracanie, pocity na zvracanie, zvýšený odchod plynov
  • veľké meteoristické ( nafúknuté ) bolestivé brucho
  • vychudnutá postava s atrofickou svalovinou, ktorá má nízky svalový tonus, hlavne na končatinách, zadku a hrudníku, bledá koža a sliznice
  • zmenená psychika – mrzutosť, podráždenosť, plachosť, úzkosť, nepokoj

 

Nie vždy môžu klinické prejavy prebiehať klasickou cestou. Môžu byť prítomné len niektoré z uvedených priznakov, dokonca nemusia byť prítomné vôbec ( bezpríznaková celiakia ) alebo sa objavujú len celkové nešpecifické príznaky, ako sú únava, bledosť, neprospievanie, stagnácia hmotnosti.

 

Komplikácie majú prejavy extraabdominálne ( mimobrušné ):

hypovitaminóza ( nízky obsah vitamínov, ktoré sú rozpustné v tukoch -  A,D,E,K ),

porucha imunitného systému ( nízky obsah imuloglobulínov, hlavne typu A – IgA ),   

chudokrvnosť, oneskorený rast ( nízky vzrast pacientov ), úbytok hmotnosti, únava, nechutenstvo, oneskorená puberta u detí, osteoporóza ( rednutie kostí z nedostatku vápnika), zápal klbov, rachitída u detí ( krivica z nedostatku vitamínu D ), migréna, poruchy hybnosti pre atrofiu svaloviny,  afty v ústach, zubné kazy, atopický ekzém, u žien nepravidelná menštruácia, neplodnosť, spontánne potraty.

 

Diagnostika

 

Diagnostika ochorenia sa opiera o anamnestické údaje kašovitých objemných zapáchajúcich stolíc, klinický stav pacienta ( nízky vzrast, neprospievanie, stagnácia hmotnosti, veľké brucho, tenké končatiny, atrofia svaloviny ), laboratórne dokázanú chudokrvnosť, nízku hladinu imunoglobulínu typu A ( IgA ).

Po vyjadrení podozrenia na celiakiu sú indikované vyšetrenia:

  • laboratórne vyšetrenie – dôkaz pozivitity protilátok proti gliadínu ( typu IgA+IgG ) ,

proti tkanivovej transglutamináze ( typu IgA+IgG ) v sére, pozitivita špecifických autoprotilátok proti endomýziu ( špecifické IgE protilátky )

  • črevná biopsia – histologický dôkaz atrofie črevných klkov až vyhladenia sliznice v bioptickom materiáli sliznice tenkého čreva

 

Diagnóza môže byť potvrdená aj zlepšením klinického stavu pacienta po vynechaní lepku z výživy pacienta ( zavedením bezlepkovej diéty ).

Pri diagnostikovaní celiakie musíme vždy vylúčiť iné ochorenia, hlavne potravinové alergie, laktózovú intoleranciu a alergiu na bielkovinu kravského mlieka.

 

Terapia

 

Jedinou účinnou liečbou celiakie je prísna celoživotná bezlepková diéta.

Z výživy sa vylučujú všetky potraviny s obsahom lepku ( obilninové produkty z pšenice, jačmeňa, žita a ovsa ), ktoré nesmú byť podané ani v najmenšom množstve, preto sa vylučujú aj potraviny so skrytým lepkom.

 

Musí byť vylúčené pečivo, chlieb, krupicové kaše, cestovina, údeniny, strúhanka, knedle, cukríky, instantná káva, párky, klobásy, piškoty, omáčky zahusťované múkou, zmrzlina, palacinky, kečup, konzervy, zákusky.

 

V akútnom štádiu celiakie sa odporúča aj bezlaktózová diéta pre nízku aktivitu laktázy v atrofovanej črevnej sliznici a prítomnej laktózovej intolerancii.

 

Povolené sú všetky potraviny zo zemiakov, ryže, kukurice, sóje, prosa, strukovín, vajec, mäsa, rýb, mlieka, zelenina, ovocie, bylinkové čaje, minerálky. Pečivo a chlieb musí byť z kukuričnej, ryžovej, sójovej alebo prosovej múky.  

 

Dnes sú už bežne dostupné bezlepkové potraviny v obchodnej sieti. Sú označované ako „bezlepkové“ s prečiarknutým klasom na obrázku.

 

Na sledovanie aktivity choroby sa odporúča sledovať výšku titra protilátok proti gliadínu, tkanivovej transglutamináze alebo endomýziu. Opakované črevné biopsie sa už nerobia.   

 

 

Prognóza a prevencia

 

Po zavedení prísnej bezlepkovej diéty sa klinický stav rýchlo upravuje už v priebehu prvého mesiaca diéty.  Črevná sliznica sa však normalizuje až niekoľko mesiacov.

Hmotnosť sa upravuje rýchlejšie ako rast.

Po diétnej chybe sa opäť veľmi rýchlo rozvíjajú zdravotné ťažkosti, preto sa neodporúča prestať dietovať.

Dlhotrvajúca neliečená či nepoznaná celiakia môže viesť až ku vzniku nádorového ochorenia čriev ( malígny lymfóm tenkého čreva alebo karcinóm tenkého čreva až u 6% nediagnostikovaných dospelých s celiakiou po 60.roku života ).

 

Ako prevencia sa u rizikových skupín obyvateľstva odporúča dostatočná dĺžka dojčenia, minimálne 6 mesiacov. Vynechanie  lepku až do 1 roku života. Potraviny s obsahom lepku nesmú byť podané dieťaťu do 6 mesiaca života ( zasmažené polievky, krupica, piškoty, vločky, krupy ).

 

Dnes sa idiopatická sprue dospelých pokladá len za neskorú fázu celiakie, preto v dnešnej dobe narastá počet diagnostikovej celiakie práve u starších dospelých a seniorov.

 

Komu hrozí celiakia

 

-          príbuzným 1. a 2. stupňa ( deťom a vnúčatám postihnutej osoby, až 10% bezpríznakových príbuzných pacientov s celiakou má bezpríznakovú atrofiu klkov tenkého čreva )

-          diabetikom ( pacienti s cukrovkou ), ktorí sú závislí na inzulíne ( až 10% detských pacientov s cukrovkou má aj celiakiu )

-          pacientom s Downovým syndrómom, Sjogrenovým syndrómom, selektívnym deficitom IgA protilátok, pacientom s chudokrvnosťou 

-          pacientom s diagnózou dermatitis herpetiformis Duhring ( herpetický zápal kože )

-          pacientom s poruchami funkcie štítnej žľazy ( Gravesova choroba, Hashimotov zápal )

-          pacientom s Adisonovou chorobou ( porucha funkcie nadobličiek )

 

U rizikových skupín je namieste aktívne vyhľadávanie pozitívnych osôb pomocou skreeningového vyšetrenia protilátok proti gliadínu a tkanivovej transglutamináze, ktoré by malo byť zárukou včasnej diagnostiky bez následkov a komplikácií pri nepoznanej a neliečenej celiakii.

   

Najčastejšie otázky a odpovede:

 

  1. Je celiakia alergické ochorenie ?

 

Nie, nie je. Celiakia je vrodené autoimunitné celoživotné ochorenie tráviaceho traktu.

 

  1. Je celiakia dedičná ?

 

Áno, je. Jednou z príčin je aj genetická predispozícia, rodinný výskyt sa odhaduje na 10-15%. Pacient sa s ochorením už narodí, ale ochorenie sa môže prejaviť kedykoľvek v priebehu života.   

 

  1. Ako vzniká celiakia ?

 

Na vzniku celiakie sa podieľa viacero faktorov. Genetická predispozícia (dedičnosť), tvorba špecifických autoprotilátok proti tkanivovej transglutamináze (enzým štiepiaci lepok ) a vznik chronického zápalu sliznice tenkého čreva s následnou poruchou trávenia a vstrebávania živín.

 

  1. Ktoré príznaky sú typické pre celiakiu ?

 

Rozoznávame celkové a lokálne príznaky. Medzi celkové príznaky patria únava, stagnácia alebo úbytok hmotnosti, nechutenstvo, mrzutosť, podráždenosť, úzkosť, plachosť, nepokoj. Medzi lokálne príznaky patria objemné kašovité stolice s nestráveným tukom, pocity na zvracanie, zvracanie, zvýšený odchod plynov, nafuknuté bolestivé brucho.

 

  1. Ako sa diagnostikuje celiakia ?

 

Diagnostika vychádza z podrobnej anamnézy a klinického stavu pacienta. Laboratórne sa vyšetrujú z krvi protilátky proti gliadínu, autoprotilátky proti tkanivovej transglutamínáze, špecifické autoprotilátky proti črevnému endomýziu. Pri ich pozitivite sa indikuje črevná biopsia za účelom odobratia vzorky sliznice čreva a histologického potvrdenia diagnózy.

 

  1. Ktoré ochorenia môžu pripomínať celiakiu ?

 

Pri diagnostikovaní celiakie musíme vždy vylúčiť potravinové alergie, vrátane alergie na bielkovinu kravského mlieka, laktózovú intoleranciu, chronické zápalové ochorenia čriev ako sú Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, vredovú chorobu žalúdka, funkčné poruchy tráviaceho systému, nádorové ochorenia čriev.

 

  1. Je možné celiakiu vyliečiť ?

 

Nie, nie je to možné. Pri celiakii je nutná celoživotná bezlepková diéta, ktorá je jedinou účinnou liečbou celiakie. Po jej predčasnom ukončení dochádza skôr či neskôr k obnove všetkých klinických ťažkostí.

 

  1. Kde sa dajú bezlepkové potraviny kúpiť a ako sú označené ?

 

Dnes sú už bezlepkové potraviny bežne dostupné vo všetkých veľkých potravinových reťazcoch a obchodoch so zdravou výživou. Všetky bezlepkové potraviny musia byť označené na obale ako „bezlepkové“ s prečiarknutým klasom na obrázku.

 

  1. Ktoré potraviny môže celiatik konzumovať a ktoré nie ?

 

Povolené sú všetky potraviny, ktoré neobsahujú lepok – zemiaky, ryža, kukurica, sója, proso, strukoviny, vajcia, mäso, ryby, mlieko, ovocie, zelenina, minerálky, čaje. Zakázané sú naopak všetky potraviny, ktoré obsahujú lepok aj v najnižšom množstve – pečivo, chlieb, krupica, cestovina, údeniny, strúhanka, knedle, cukríky, instantná káva, párky, klobásy, piškoty, zmrzlina, palacinky, kečup, konzervy, zákusky, omáčky zahusťované múkou.

 

 

 

  1. Komu hrozí celiakia ?

 

Príbuzným (deťom a vnúčatám chorej osoby), pacientom s cukrovkou, s poruchami funkcie štítnej žlazy, s poruchami funkcie nadobličiek, pacientom s chudokrvnosťou, s deficitom IgA protilátok. Ženy bývajú postihnuté 2x častejšie ako muži.

 

  1. Dá sa celiakia liečiť aj ináč, nie diétou ?

 

Nie, len bezlepková diéta je jedinou účinnou liečbou celiakie.